Pieseň pre všetkych čo chcú "normálne" žiť

pridané: 22.5.2005 o 16:57 | vytlačiť
Ahojte, som celiatička s pridruženou laktózovou intoleranciou. Na svoju diagnózu a samozrejme na bezlepkovu diétu si zvykám asi tak 8 mesiacov, aj keď v skutočnosti ma trápi už 26 rokov. Je mi niekedy smutno keď čítam o beznádeji, ktorú pociťujú ďalší a ďalší diagnostikovaní. A preto hlavne im posielam text pesničky od Zuzky Smatanovej. Tragédiou života nie je táto choroba, ale sú to ľudia, ktorí nás kvôli nej odmietajú .....

Podaj mi ruku, chcem mať kontakt so životom, už nejde o to, čo bolo, ale čo bude po tom. Obzri sa okolo, ten svet kde sa dnes umiera, je hore nohami a pripomína netopiera. Hľadám, to miesto, tam, kde sa dnes už neumiera. Hľadám ... REFRÉN: Chyťme sa za ruky a poďme svietiť, niekam tam, kde sa dnes neumiera. Spolu sa vznietiť, roztopiť ľadom a vzájomne sa podopierať. Odhodiť obleky, piť z jednej rieky, z tej čo z každého z nás vyviera. Vymyslieť lieky, dokopať prázdnotu a nech si v kúte odumiera .....

Marcela z BA
Hodnotenie:
1 2 3 4 5 0
Pridal: MarcelaS

Diskusia k magazinu (1)

  • napísal:
    používateľ:
    Systém
    pridané:
    23:14 30.5.2005

    Ja oficiálne nemám diagnostikovanú celiakiu, ale "bezlepkovo" žijem už rok (doktori v podstate nevedia presne diagnostikovať čo mi je, ale bezlepková dieta mi robí dobre). Zo začiatku som sa takisto cítila zúfalo, ale teraz žijem plnohodnotným životom. Ide len o to, že človek sa musí zoznámiť s novými vecami, s iným životným štýlom. Ja zastávam názor, že všetci bezlepkári žijú ovela zdravší život, stravujú sa ľahšie a lepšie. Takže beznádej nie je na mieste!!!

Aby ste mohli diskutovať, musíte byť prihlásený.