Turecko – prázdniny celiatika
Ako dovolenkovú „destináciu“ sme si s priateľkou tentokrát zvolili Turecko. Mali sme viacero kladných referencií od známych, ktorí už v Turecku boli, takže sme si povedali, že to stojí za vyskúšanie.
Samozrejme som sa dopredu informoval na spôsob podávania jedál a odpoveď – Švédske stoly ma uspokojila. Na takom Švédskom stole sa aj pre celiatika vždy niečo dobré nájde :o) Takže som si do kufra pribalil len trvanlivé chlebíky a žemle a zopár balíčkov slaných praclíkov a dúfal, že to tam nejak prežijem.
Cesta prebehla bez problémov, akurát ponúkanú bagetu v lietadle som musel odmietnuť. Tešil som sa síce na nejakú tácku so syrom, šunkou a podobne, mal som pripravenú aj jednu balenú žemľu, ale vyťahovať šunku z hotovej bagety sa mi veru naozaj nechcelo a tak som si dal len čaj.
V hoteli pre nás ešte nemali pripravené izby, takže nám vysvetlili, ako sa dostaneme do jedálne a ponúkli nám obed. Švédske stoly nesklamali, výber bol naozaj veľmi široký. Rôzne druhy šalátov, zeleniny, ovocia, mäsa a príloh. Bohužiaľ väčšina mäsa bola ponorená v rôznych divne vyzerajúcich omáčkach a grilované mäso nebolo žiadne (gril s kuchárom fungovali iba večer). Takže som sa začal obzerať po čašníkoch.
Už na recepcii som zistil, že to asi také bezproblémové ako som dúfal nebude, keďže recepčná mal zjavne problém porozumieť po anglicky či po nemecky aj základné otázky. Tvárila sa síce, že všetko chápe, ale jej mierne od veci odpovede tomu veľmi nenasvedčovali. Podobný problém nastal následne v jedálni resp. reštaurácii – a to som si nevybral len tak obyčajného čašníka, ale priamo čašníka hlavného (alebo tiež manažéra obsluhy). Manažér obsluhy je človek, ktorý vždy stojí pri vstupe do reštaurácie, prípadne sa po nej prechádza, nič nerobí a dohliada na ostatných pracujúcich čašníkov (a prípadne vás vyrazí, ak prídete v nevhodnom oblečení). Manažér sa tváril, že po nemecky rozumie (angličtina mu bola bohužiaľ cudzia) a keď sme mu asi po piaty krát zopakovali to isté niekoľkými možnými spôsobmi, tak sa konečne zatváril, že pochopil a odišiel do kuchyne. O chvíľku sa vrátil a ukázal na jeden pult s mäsom, s tým, že tu je všetko 100% bez múky. Nemal som dôvod mu neveriť, takže som si pekne naložil a všetko aj zjedol (jedlo to bolo síce veľmi priemerné, ale bol som hladný ešte z lietadla).
Večer sa situácia opakovala. Vedel som za kým mám ísť a aj som za ním išiel. Odpoveď manažéra na moju otázku, že ktoré jedlo je bez múky ma naozaj potešila. Vraj na tom pulte, ktorý mi ukazoval už na obed, sú jedlá bez múky vždy. Ale zo zákuskov (medzi ktorými bol aj puding) vraj nemôžem nič, to je všetko s múkou. Aj jedno aj druhé tvrdenie sa mi zdali, hlavne kvôli tomu pudingu, trošku podozrivé, ale nakoniec prečo nie. Takže som si zase naložil nejaké mäsko v divnej omáčke, pridal k tomu ryžu a zapil to červeným vínkom a chladenou vodou (vínko bolo mimochodom celkom dobré).
Tureckú náturu sme začali spoznávať už nasledujúci deň, keď sme na recepcii hlásili nefunkčnú klímu. Pýtal som sa počas dňa päťkrát kedy a či vôbec s tým niečo urobia a vždy som sa dozvedel niečo iné. Problém sme nakoniec vyriešili aj za pomoci delegátiek a izbu nám vymenili. Začal som ale tušiť, že sa týmto ľuďom zrejme až tak veľmi veriť nedá a že vám povedia čokoľvek, len aby sa vás zbavili.
Moje podozrenie sa potvrdilo asi o dva dni, keď som na zaručene bezlepkovom pulte našiel vyprážaný rezeň. Odvtedy veľmi stúpla aj moja nedôverčivosť voči divným omáčkovým mäsám a výber sa mi tým pádom zúžil na jeden gril, ktorý fungoval iba počas večere a na ktorom navyše často grilovali nejaké pochybné fašírky. Núdzovo som preto parkrát večeral zemiaky alebo ryžu so šalátom.
Záverom snáď už len to, že som napriek všetkému prežil Turecko bez ujmy na zdraví (a bez zažívacích problémov) a že bolo inak celkom fajn. Avšak každý organizmus reaguje na lepok rôzne a tak citliví ľudia, prípadne deti by také šťastie ako ja mať nemuseli. A ako ste dovolenkovali vy?
Diskusia k magazinu (7)
-
-
napísal:
- používateľ:
- claire
- pridané:
- 08:54 27.9.2007
Ja som mala stastie - dovolenkovala som v raji na Zemi pre celiatikov - vo Finsku. Rozne druhy bezlepkoveho peciva v kazdych potravinach, v restauracii oznacene kazde jedlo, ktore je pre nas vhodne (dokonca aj bezlepkove pivo sa naslo), skusila som aj McDonald - a fakt sa tam da objednat hamburger v bezlepkovej zemli... No idealne. Cenovo sa to nejak neodlisuje od lepkovych veci u nich. Su pred nami. Mozno k tomuto pokroku pomohlo aj to, ze tam ma vela ludi celiakiu, minimalne v kazdej rodine jeden...
-
-
napísal:
- používateľ:
- ludmil
- pridané:
- 13:50 27.9.2007
Tiez som bola na dovolenke vo Finsku a mozem potvrdit, ze je to pravda. Je tam naozaj lahky zivot pre celiatikov a kto trpi aj pridruzenymi alergiami ako napr. alergia na mlieko, vo Finsku problem kupit si jogurt, smotanu, syr, maslo, sunku a ine, problem nema
-
-
napísal:
- používateľ:
- milos
- pridané:
- 16:59 27.9.2007
Je to celkom logicke, v severskych krajinach je najvyssie % celiatikov. Tusim by som sa tam mal ist tiez niekedy pozriet :))
-
-
napísal:
- používateľ:
- dorotka
- pridané:
- 11:59 29.9.2007
Aj my sme si s nasou najmensou celiatickou Dorotkou vybrali Turecko. Napriek obavam vsetko dobre dopadlo. Po konzultacii s majitelom cestovky a jeho doporuceniu, ze jedine v 5 * hotely sa najde aj bezlepkova strava, sme sa vybrali, ale nezabudli sme si pribalit bezl. chlieb, pecivo a cestoviny. V lietadle sice na nas zabudli, ale na moje upozornenie nam narychlo zohnali bezl. balicek. Na hotely som si cez recepcnu zavolal sefa stravovania /food and beverages/, ktoremu som venoval jeden vystrizok o bezl. strave v turectine a anglictine z web link najdenej na tejto stranke. Zdalo sa, ze pochopil. Vecer sme sa stretli priamo v restauracii, predstavil mi sefkuchara, ktory nastastie hovoril anglicky. Presli sme si ponukanu stravu na jednotlivych pultoch. Ukazal nam dietny kutik, kde bolo varene vsetko len vo vode /ale bez chuti/. Fantasticke bolo, ze sme si mohli v kuchyni v mraznicke nechat pecivo. Kazdy den nam varili jednoduchu zeleninovu polievku len pre nas. A na poziadanie aj ryzu bez bujonu. Tiez nam varili nase cestoviny. Na poziadanie bolo dostatok 100% dzusu aj v restauracii aj pri bare. Boli sme prijemne prekvapeni a nasa skusenost je radsej ist do drahsieho hotela, resp. najst manazera, ktory pochopi a zabezpeci kuchynu. Pravdaze by ste mali byt aspon trosku jazykovo zdatny / Turci vdaka turistom,velmi dobre vedia aj po rusky.../
-
-
napísal:
- používateľ:
- milos
- pridané:
- 18:28 30.9.2007
Ja som celkom lutoval, ze som si ten vystrizok nezobral. Ale nepredpokladal som, ze bude problem s komunikaciou. No a co sa tyka rustiny - je to pravda, bolo to tak aj v nasom hoteli, ale kedze ja uz patrim ku generacii, ktora sa ucila v skole po anglicky, tak mi to velmi nepomohlo :)
-
-
napísal:
- používateľ:
- SSCPY
- pridané:
- 10:40 2.10.2007
My sme boli tiež tohto roku v Turecku a musím povedať, že sme boli veľmi spokojný. Je pravda, že sme boli v 5* hoteli a s "all inclusive" kde výber jedá bol veľký. Čo sa týka pridávania múky do jedál, neverím, že do mnohých omáčok ju pridávajú, pretože v tom horku by jedlo veľmi rýchlo podliehalo kvaseniu, čo si myslím ani turci nemôžu dovoliť. Okrem toho bolo vždy dosť jedál, ktoré sa pripravovali len na oleji alebo sa dusili. Takže bolo z čoho vybrať. Najhoršie to bolo na raňajky, kedže manželka má ešte aj bezlaktózovú diétu. Na záver - manželka s celiakiou prežila pobyt bez problémov - ja ako "lepkáč" nie - asi tým, že som nedával pozor čo som krížom krážom pojedol, lebo som chcel ochutnať všetky dobroty, ktoré boli naozaj výborné. Igor
-
-
napísal:
- používateľ:
- dorotka
- pridané:
- 20:42 2.10.2007
aj ked sme mali na skole este povinnu rustinu, temu celiakia sme nezvladali, takze sme si museli vystacit s english...turci tiez vedia po rusky len to co potrebuju turisti :-)