DISKUSNÉ FÓRUM

napísal:

používateľ:

milos

pridané:

10:45 18.10.2004

Ahoj, myslim, ze so vsetkym sa da iba suhlasit. Moja otazka vsak znie - naco su nam potom obcianske zdruzenia? Na Slovensku je ich niekolko, preco podobnu cinnost nevyzadovat od nich? Prave obcianske zdruzenia maju (resp. mali by mat) prostriedky na to, aby vykonavali aj takuto cinnost (a ak prostriedky nemaju, mali by byt schopne si ich pozhanat). Preto podla mojho nazoru by mali napr. clenovia zdruzeni zacat tym, ze budu podobne veci od zdruzeni vyzadovat. Napriek tomu si nemyslim, ze sa uplne zbavime citania zlozeni vyrobkov. Co sa vyrobcov tyka - potravinovy kodex SR upravuje od roku 2002 aj problem modifikovaneho skrobu ked v časti zvanej "označovanie potravin" §11 cast 5d) sa pise: "„škrob“ ako skupinový názov pre škroby a škroby modifikované fyzikálnym spôsobom a enzýmami; ak sa nedá vylúčiť prítomnosť lepku, musí byť v označení doplnený rastlinný pôvod škrobu," V praxi to znamena, ze ak je na vyrobku napisane iba modifikovany skrob, jeho povod musi byt iny ako psenicny. A ak sa vam to nezda - postup je jasny. Podnet na Slovensku obchodnu inspekciu, resp. Statnu veterinarnu a potravinovu spravu SR. (co by mimochodom tiez mohla byt cinnost obcianskych zdruzeni). Jasne je asi tiez to, ze v pripade, ze sa nikto neozve, tak sa ani nic nezmeni.

napísal:

používateľ:

Systém

pridané:

13:48 19.10.2004

Problematika zaručenej bezlepkovosti je ,podľa mňa, dosť zložitá. Bolo by potrebné motivovať výrobcov, aby takéto výrobky vyrábali (musia mať prispôsobené výrobné priestory, kde by nemohlo dôsť ku kontaminácii), testovali na lepok (prístrojové vybavenie príp. financie na zaplatenie testu v akreditovanom laboratóriu), označovali ich a potom aby ich niekto pravidelne kontroloval. Problém je v tom, že je nás pomerne málo (resp. je málo diagnostikovaných) a výrobcovi sa to neoplatí, musel by byť finančne podporený z nejakého fondu, grantu, projektu. No a to by musel niekto zorganizovať! Návrh, že by to mali robiť občianske združenia je síce dobrý ( ale keďže som členkou piešťanskej Slovenskej spoločnosti celiatikov),v momentálnej situácii však značne optimistický. Ja celiakiu síce nemám, ale má ju moja dcérka a mám dojem, že väčšina ľudí s touto diagnózou sa snaží prežiť (študuje, pracuje, stará sa o rodinu, rieši svoje zdravotné a kulinárske potreby) a nemá čas a chuť sa angažovať. A občianske združenie – to nie je nejaká organizácia dotovaná zo štátneho rozpočtu a z bohatých príspevkov a s aparátom ľudí, ale to sme my, ochotní i unaháňaní, otravní i unavení, často len prijímajúci a nič nedávajúci (česť výnimkám). Aj v našom združení je to tak. Ak má človek problém - zistia mu celiakiu, začne sa zaujímať, nakontaktuje sa na niekoho s celiakiou (lekár mu dá kontakt na občianske združenie), telefonicky sa ozve, príde na stretnutie, dozvie sa základ, získa nejaké recepty a skúsenosti, ale keď sa má stať členom a zaplatiť 200 Sk – tak to už častokrát nie. Problémy okolo celiakie sú na román, ale môj názor je, že čo by sme mohli sami ovplyvniť je to, aby sme boli jednotnejší a aktívnejší, aby sme si vytvorili vlastnú pobočku alebo skupinu alebo si našli takú, ktorá už existuje a ktorá nám vyhovuje, aby sme sa mohli stretnúť, poradiť si, aby sme boli ochotní prispieť na činnosť i nejakou malou finančnou čiastkou, príp. našli sponzorov, a aby sme podporili myšlienku jednotného orgánu - rady, ktorá bude zastrešovať rôzne občianske združenia celiatikov a bude môcť tvoriť pracovné komisie, ktoré budú mať na starosti napr. aj oslovovanie výrobcov. Pokiaľ nebudú celiatici organizovaní, nevie sa, koľko ich vlastne je. Možno si niekto povie, že on nestojí o nejaké spolky, ale bolo by dobré, keby existoval aspoň nejaký centrálny register, príp. aj nejaké konto, na ktoré by bolo možné prispieť a keby bolo viacej o nás počuť. To je môj názor. Ľubica