DISKUSNÉ FÓRUM

napísal:

používateľ:

Systém

pridané:

14:32 10.3.2005

Ahoj, mám dve malé deti a tiež majú veľké výkyvy nálady, až som z nich niekedy úplne zúfalá. Niekedy poslúchnu na slovo, sú úplne kľudní, inokedy, čo je bohužiaľ skoro stále sú neskutočne umrnčaní, výbušní, nervózni, hádaví, nič nevydržia robiť spolu. Viem, že to sú všetky deti, ale moji sa takto pokazili odkedy držíme diétu. Dovtedy to boli úplne "normálne" deti. Povedala som to doktorke, že vraj to môže súvisieť z celiakiou. Buď sú títo ľudia hyperaktívni alebo práve naopak utiahnutí. Moji patria do prvej skupiny.

napísal:

používateľ:

Systém

pridané:

14:46 10.3.2005

Ahoj, no ja mam celiakiu uz 24 rokov a tiez mam z nej niekedy "nervy". Hlavne ked som strasne hladna a nemam co zjest, v robote v jedalni tiez nic pre mna nemaju... Ale zase si nemyslim, ze by som mala jednotvarnu stravu. Hlavne sa v tom musis zorientovat a potom to bude o.k. Alebo by si sa mala stretnut s nejakym bezlepkacom a uvidis ze to nie je take hrozne ako to vyzera. Teraz je na trhu tych bezl.produktov uz dost vela. Tak vela stastia :o) Miska

napísal:

používateľ:

Systém

pridané:

23:41 10.3.2005

Ahojte, mame dvoj rocneho syna a je velmi podobny tomu vasmu - casto umrncany, precitliveny, pri kazdej malickosti place. Place dost a casto a mnohokrat nevieme preco. Je hyperaktivny, zda sa nam, ze ma uzasne vela energie. Nikdy nezaspal od unavy, vsetko ho zaujima. Je zlaty, avsak depresie mame zanho my - rodicia.

napísal:

používateľ:

Systém

pridané:

08:48 11.3.2005

Ja píšem za svoju dcéru, ktorá má 17 rokov. Čo sa týka,tých nálad, to nemusí súvisieť s celiakiou. Dnes je taký svet, problém s prácou a pod. že aj človek bez diéty často podľahne depresii. Moja dcéra, má diétu od 2,5 roka a musím povedať, že u nej práve naopak pokiaľ sme nezačali s diétou bola nervózne dieťa, stále fňukala, nevedela sa chvíľku pohrať a pod. Po prechode na diétu začala pekne prospievať a aj jej nálady sa zlepšili. Dnes je z nej mladá slečna, ktorá je veľmi milá a srdečná. Môžem sa na ňu spoľahnúť.Čo sa týka tej pestrosti, skús si vytvoriť jedálniček, ktorý zahrňa zo všetkého trochu. Ovocie, zeleninu, cestovinové a zeleninové šaláty. Sladkosti v podobe koláčov , mäso na rôzne spôsoby. Tých možnosti je veľa. Ja pečiem výlučne bezlepkové koláče pre celú rodinu a keď príde návšteva nikto nezbadá, že koláče su bezlepkové. Držím Ti palce. Nájdi si zmysel života, prehodnoť priority a určite to pôjde. Nemyslí stále na svoju chorobu, veď život je aj o inom. Prajem ti veľa síl...

napísal:

používateľ:

claire

pridané:

10:51 11.3.2005

Neboj, keď príde jar a slniečko, prídeš aj na iné myšlienky. Aj ja mám celiakiu, časté depky a záchvaty plaču, ale či to súvisí s celiakiou, netuším. Tak veľa pozitívneho myslenia! c.

napísal:

používateľ:

milos

pridané:

11:53 11.3.2005

s tymto sa da iba suhlasit :)

napísal:

používateľ:

Silvia_deti

pridané:

16:12 11.3.2005

Tento tvoj príspevok mi to pripomína u nás doma. Tiež to tak funguje.Mám dve baby (17 a 7) a je to už celkom v pohode. Za tých 9 rokov sme si zvykli:-))) Silvia_deti

napísal:

používateľ:

Systém

pridané:

17:22 11.3.2005

Poviem Ti, ja celiakiu nemám a niekedy je to so mnou podobné, ako popisuješ hore. Občas nie fňukám, skôr zúrim od vyčerpania, že nemám čo (bezlepkové) dať jesť na večeru mojej dcére, keď večer prídem domov z práce a obed na druhý deň je nenavarený. Takže nie si v tom sama. Ale vždy sa to vyrieši. Myslím si, že nie si žiadny hypochonder, je to bežné aj u iných ľudí. A myslím si, že si na tom dokonca dobre, keď máš priateľa, skončenú výšku (teda je tu predpokladaná aj inteligencia, niektorí ju aj neskončia), rodinu. Je pravda, že na niektorej z českých stránok som sa dočítala, že k celiakii sa môže pridružiť aj iné ochorenie (napr. depresia). Ale keďže nie si hypochonder, tak si radšej nič také nepripúšťaj!!! Život každého z nás má lepšie a horšie obdobia. Možno by som Ti ako totálny laik odporúčala: nerob veci na doraz až do vyčerpania. Všetko môže počkať, niečo treba nechať aj prirodzene plynúť a časom sa to postupne vyrieši. U mňa je väčšinou kameňom problému práve to - únava. Depresie môžu byť podľa mňa aj z toho. Užívaj si, čo sa dá, teš sa z maličkostí a vždy si nájdi niečo pozitívne aj na tom zlom - každé zlo je na niečo dobré, znie to ako fráza, ale keď sa nad tým zamýšľam, vždy to tak je, len my to možno nevieme nájsť. A ak chceš predísť "fňukaniu od hladu", skús mať vždy nejaké zásoby navyše (doma, napr. zmrazené uvarené jedlo z minulého týždňa), alebo príručnú batožinu s niečim na zahryznutie. Svojej doktorke sa určite o svojich pocitoch zmieň, ak stojí za to, iste Ti poradí ako človek, a navyše odborne. Nič nestratíš, a ona Ti z nosa neodhryzne. Keď sa rozplačeš, to nevadí, na to predsa plač vymysleli. Želám Ti veľa šťastia, a buď rada, že máš len celiakiu! AndreaV

napísal:

používateľ:

Nori

pridané:

22:56 12.3.2005

Nepripúšťaj si problémy veľmi k telu. Mojej dcére zistili celiakiu len pred piatimi mesiacmi, ale snažím sa ako sa dá.Musím variť tak, aby sa to dalo zomlieť pretože nevie potravu požuť, má totiž aj DMO ťažkého stupňa a tiež jej zistili autizmus. Takže to máme komplikovanejšie. Držím ti palce . Nora

napísal:

používateľ:

maja26

pridané:

16:33 13.3.2005

Moja dcéra mala zlé nálady pred tým ako jej potvrdili diagnózu. Teraz je to - myslím si normálne dvojročné dieťa. Neporušuješ náhodou v niečom dietu, stačí aj v E-čkach. na mojej dcérke sa to vždy prejaví tou zmenou nálady.

napísal:

používateľ:

emily

pridané:

07:44 14.3.2005

Ja mám celiakiu od októbra minulého roku. Až po 12 rokoch mi zistili, z čoho mám tie veľké problémy nadúvanie, preháňanie. Ale teraz keď sa snažím dodržovať dietu, je to OK. Verím však aj napriek lekárovým slovám že táto choroba je trvalá, že sa mi to podarí prekonať. Verím že je na svete niekto, kto mojim potrebám rozumie a a vyrieši ich ak príde čas. Moje srdce celé patri Pánovi Ježišovi. On rieši všetky moje nálady a ťažkosti. Inak sa o mňa postarali aj v práci, ako jedinej mi varia bezlepkovú dietu. Emily

napísal:

používateľ:

aridka

pridané:

15:13 14.3.2005

Nemyslím si, že celiakia je príčinou Tvojich depresívnych nálad. Možno sa len tak trochu na tú celiakiu vyhováraš. Máš priateľa, rodinu, určite sa všetci snažia čo najviac Ti pomôcť s diétou. V podstate si šťastný človek. Ale ak Ty máš tendenciu priveľmi sa opúšťať a ľutovať, po čase to Tvojmu okoliu začne liezť na nervy... to si buď istá. Pozri na Miloša, ktorý založil túto stránku pred rokmi, koľkým ľuďom tak úžasne pomohol. Keby sa opustil s diagnózou celiakie, uzavrel len do svojej diagnózy, dnes by mnohí bezlepkáči boli úplne bez informácií. Držím Ti palce, aby si si čo najskôr našla vhodnú prácu. Možno máš nejaký dobrý recept, typ na rýchlu večeru či obed, čo by nám ostatným celiatikom - nováčikom pomohlo alebo si objavila niekde nejakú maškrtu bzl, o ktorej sa všeobecne nevie. Neváhaj a napiš na stránku aridka

napísal:

používateľ:

Systém

pridané:

16:23 14.3.2005

Jej, aridka, veľmi pekne si to napísala... Ja tiež fakt veľmi bojujem s tým, aby som nevyzerala, že sa ľutujem, lebo mám celiakiu. A tiež, aby ma iní neľutovali, lebo to by ma fakt s prepáčením "porazilo". Dík, julia

napísal:

používateľ:

Systém

pridané:

17:55 14.3.2005

ahoj dievcatko! ja si tiez myslim, ze to velmi nesuvisi s celiakiou, ale skor stavom psychiky. mozno nevyrovnanost, nespokojnost, nenaplnene tuzby? hladaj pricinu niekde hlbsi v svojom vnutri.. aj ked moze byt, najma ak si velmi chuda, ze nemas ludovo povedane obalene nervy tukom, a takym sa zije nervoznejsie, nervovy system trpi...moj otec mal 59kil ked mu diagnostikovali celiakiu, bol riadny nervak odvtedy pribral na 84 a je z neho iny clovek..kludny. co sa tyka mojej osoby, poviem ti take male svedectvo..bola som zdrava, skola isla, chlapcom som sa pacila, rodicia super, bratia v pohode, priatelky.. a stale bola nespokojna, nemala zmysel, mala som depky nieco podobne jak ty..navonok herecka vysmiata..potom mi zistili vaznu chorobu - sklerozu multiplex..a ja som sa po par mesiacoch spamatala, nasla cestu k Bohu, a odvtedy ziadna depka...s nim je to uplne ine, vsetko ma zmysel, ak mi nik nerozumie, klaknem, pokecam s Jezisom a je dobre..nie som fanatik, je to uprimne. teraz nedavno mi zistili aj celiakiu spojenu s koznymi prejavmi..ale nic ma nedokaze rozhodit tak, ze zufam. s Bohom sa zufat neda!!!!! prajem t, by si nasla jeho lasku a pokoj.. a tiez ti odporucam papat banany(obsahuju serotonin, hormon stastia), vyhrievat sa na slniecku(depka sa lieci luminoterapiou), pisala si ze sportujes, to tiez vyplavuje stastne hormony:)ale hlavne rozmyslaj o tych vnutornych dusevnych pricinach! drzim palce

napísal:

používateľ:

Systém

pridané:

23:42 14.3.2005

Ahoj, tie "nervy obalene tukom" mozem len a len potvrdit. Ked u mna prepukla celiakia, schudla som v priebehu 3 mesiacov 16 kg, vazila som 43 kg a vrieskala som po celej rodine. Vsetko ma dokazalo vyviest z miery, reagovala som ako byk na cervene sukno na kazdu malickost, ktora nebola podla mojich predstav. Otec mi nosil bylinky na ukludnenie a svagrina ma posielala k lekarovi, nech si dam predpisat lieky na hlavu. Zrejme si vsetci mysleli, ze nezvlladam male dieta (celiakia mi prepukla cca 3 mesiace po porode) a chudnem zo stresu. A pritom mam dieta vynimocne kludne (klop klop, nesmiem zarieknut :-)). Jedinym stresom pre mna bolo, ked som v blizkosti nemala WC, nakolko ma v kuse prehanalo :-). Odkedy drzim dietu som naspat na "povodnej" vahe, rozculim sa len obcas, tak ako kazdy iny neceliatik. Depky uz nemavam, ale ked to na mna prislo, isla som k priatelom, kde som bola vtiahnuta do debaty o uplne inych veciach nez tych, ktore sa mne prehanali v hlave. Teda z mojich skusenosti ti mozem odporucit: Chod medzi ludi, priatelov, znamych, (kedze nerobis, predpokladam ze si povacsine sama a tym padom mas vela casu premielat svoje problemy vo svojom vnutri. A ked mas nahodou este uzkostlivu povahu, tak sa nedivim, ze sa dostavas do stavov, ktore opisujes.)

napísal:

používateľ:

emily

pridané:

08:12 16.3.2005

Napíš mi prosím tvoje svedectvo na mail hruba.emilia@post.sk

napísal:

používateľ:

Systém

pridané:

08:51 16.3.2005

Čo ste dajaka sekta?

napísal:

používateľ:

Systém

pridané:

18:42 16.3.2005

Ahojte, zajtra v realacii Pod Lampou na Dvojke budu psychologovia a psychiatri diskutovat aj o tom: • Vytvára moderný svete podmienky pre vznik depresie? • Človek sa viac ponáhľa – je to cesta k depresii? • Ako sa človek môže dostať do stavu, keď sa mu už „nechce žiť“? • Čo ... Hostia: Anton Heretik, psychológ Ivan André, psychiater Hana Vojtová, psychológ Peter Breier, psychiater Prajem Vam prijemnu jarnu atmosferu, Stefka.

napísal:

používateľ:

Systém

pridané:

19:46 15.11.2005

Súhlasím.ˇ" Ľútosť máš zadarmo, závisť si treba zaslúžiť".Držím sa toho a hneď mi je lepšie aj keď nám celiatikom nie je čo závidieť. Kika