DISKUSNÉ FÓRUM

Osobná skúsenosť - Takmer som si prestala veriť...

Chcem sa podeliť s mojou osobnou skúsenosťou ešte pred zistením celiakie.
V 10 rokoch sa mi praskol vred na dvanástiku, ujal sa ma v celku súcitný známy detský gastroenterológ na Kramároch, „veď to dieťa muselo prežiť nejakú veľkú psychickú traumu alebo sa príšerne stravuje, má aj nadváhu, vred v 10 rokoch nie je normálne? Po zavedení šetriacej diety (polievky, sucháre, piškóty, mlieko a ešte raz mlieko a piškóty) sa o rok zopakoval ďalší prasknutý vred na dvanástiku. To je úplne jasné, je to dané geneticky, dedko mal vredy, teta mala vredy, musím sa zmieriť a dávať si pozor na žalúdok do konca života. Bola som slabá, bledá a nenávidela som telocvik – no čo, také lenivé decko.
Na strednej škole som s kamoškami držala ovocnú dietu, takže klasický zlepený chlieb som na desiaty nejedla a na obedy a na večeru som mala skoro vždy varenú stravu. Podarilo sa mi aj schudnúť, zaujímavo celkom ľahko. Raz som si dala väčšiu porciu špagiet (ktoré milujem) a odpadla som. Naši zavolali záchranku, našli mi zvýšený cukor a lekár (zo skúseností zasa z jeho rodiny) konštatoval nábeh na anorexiu. Super, v mojich záznamoch sa objavila anorexia, čo povie lekár je sväté a to samozrejme to rešpektovala aj moja rodina. Ďalšie mesiace som bola pod riadnou kontrolou, či pekne papám a moja rodina mi to určite neuľahčovala. A ja som sa v duchu smiala, či som fakt prišla o zdravý rozum.
Na vysokej škole obedy automaticky padli, medzi prednáškami a cvičeniami len zabalená strava – čiže klasika zlepený chlieb. Po dvoch rokoch na vysokej opäť prasknutý vred teraz na žalúdku a riadnu gulášovú polievku na pohotovosti, prečo si nedávam pozor, keď mám vredovú chorobu a bla bla bla. Do kelu ale akurát to muselo výjsť na Vianoce. Teraz aspoň viem, že aj Vianoce v nemocnici sú krásne...fakt, vlastná skúsenosť. Potom prišla na rad ďalšia skvelá odborníčka na gastroenterológiu v Trnave, ktorá mi dala ďalší výplach žalúdka (teda slovný) o mojej zlosti, arogantnosti a všetko držím v sebe a mám z toho samozrejme vredy, po tomto hysterickom záchvate doktorky som sa nezmohla oponovať, len ticho vytrpieť , totiž nikdy toho až tak veľa nenahovorím, radšej počúvam a premýšľam. Vtedy som si pekne krásne v samote poplakala. Nastúpili ďalší gastroenterológia v Bratislave, spolu keď to rátam tak som vystriedala šiestych. Jeden dokonca zástanca Aktimelu a probiotických tabliet. Po ich pokuse s mliečnymi probiotikami nikdy viac. Našťastie som s bolesťami žalúdka skončila u neznámeho praktického lekára – staršieho pána, ktorý konečne berie pacienta ako človeka, mi z mosta do prosta povedal, „Dievča, váš žalúdok – chronický zápal žalúdka, 3 x verifikované vredy, opakovaný Helicobakter, vydrží ešte 10 rokov a potom operácia. Nasaďte polievky a študujte o svojej chorobe a hľadajte konečne príčinu!!! Polievky celkom zabrali, no po pridaní suchárov do polievky som mala nesmiernu kyselinu. Začala som pátrať po internete, nahodila som si všetky moje príznaky a vyšla celiakia , ale podozrenie som už mala. Rožok som nemohla ani zjesť, hneď mi bolo na vracanie. Po mojich subjektívnych pocitoch mi praktický lekár odporučil vyšetrenie na celiakiu. Nová gastroenterologička ani chvíľu nezaváhala a veľmi promptne mi urobila vyšetrenie. Po telefonickom zavolaní za výsledky mi zdravotná sestrička povedala, že je všetko v poriadku len v krvi zvýšený bilirubín a cukor. Hlavou mi prebiehalo tisíc myšlienok, aká som neschopná, ako som si namýšľala a nič sa nezistilo a dovolila som si spochybniť lekárov, takmer som prestala veriť v samej seba....
V stredu som išla len formálne pre výsledky. Lekárka mi vraví, ako sa cítim a hneď nato začala s výsledkami z enteroskopie - potvrdený primárny MA sy, aktivita laktózy 10% , je histoenzym. verifikovaná celiakia, stredne ťažký zápal tenkého čreva, vyhladené klky a Gilbertov syndróm. Sestrička v telefóne si pravdepodne pomýlila výsledok s iným pacientom.
Dnes chodievam pravidelne na predpis potravín celkom neznámeho praktického lekárovi, ktorý mi verí, ochotne ma vypočuje a nepozerá pritom na hodiny, že sa mu končia ordinačné hodiny a celkom neznámej gastroenterologičke, ktorá ma naučila bojovať a nevzdávať sa. No a samozrejme mám seba a obyčajný ľudský pud sebazáchovy.
Aké z toho plynie ponaučenie pre ostatných, nechám na každého, kto si tento rozsiahly príspevok prečíta až do konca.

PREČÍTANÉ:

3206x

REAKCIÍ:

0

VYTVORIL:

luciasm

VYTVORENÉ:

2008-06-23 11:39:10