DISKUSNÉ FÓRUM

napísal:

používateľ:

Systém

pridané:

07:49 22.9.2005

Ahoj Evicka, mam 21 rokov a pol roka sa snazim zmierit s tymto osudom. Pisala si, ze papala syrove korbaciky, predpokladam, ze teda moze mliecko a mliecne vyrobky. To je velke plus, ja to nemozem. Je kopec veci, ktore su bezlepkove a moze to papat. Keby som mohla mliecko a postihol ma hlad, kupila by som si nejake jogurtove mlieko a banan alebo existuju rozne ryzove chlebiky, kukuricne a aj ochutene, myslim, ze to vie dobre zasytit a je to aj zdrave. Tu niekde na tejto stranke najdes aj zoznam vyrobkov, ktore su bezlepkove... sladkosti a tak. Je to tazke, to viem, lebo sama som prezivala a este aj prezivam take depresie a nie raz som si povedala, ze preco zijem... netreba to vzdavat, lebo to sa upravi a casom si na to zvykne, je to samozrejme aj o veku. Vela stastia, MIlli

napísal:

používateľ:

Systém

pridané:

08:43 22.9.2005

Ahoj Eva, ja mam tiez dceru ma sice iba 4 roky ale tie pulty s tymi sladkostami sa valia aj na nu!!!!!!!!!! A tiez chuda ma niekedy co robit! Ale stale a donekonecna jej vysvetlujeme preco to nemoze!!!!!!! Je hrdinka a este sa nam nestalo ze by sa "hodila o zem "ako nejake deti ktore chcu nieco a nie su bezlepkovy!!! Uz to tak ovlada ze niekedy ma upozorni ona. Mozno by bolo dobre sa zoznamit s nejakymi bezlepkacmi aby videla ze su na tom aj ostany tak ako ona. Napr. zdruzenie celiatikov....oni organizuju rozne stretnutia a su tam aj dievcata vo veku tvojej dcery. Tych vyrobkov nie je vela ale nejake sa daju najst. Napr. v Tescu je taky kut alebo regal a vola sa racio. tam maju rozne ryzove chleby aj macane v jogurte alebo v cokolade vyborne!! Alebo si kupte ciste kukuricne chlebiky (moja dcera to vola chrumkave) a k tomu jogurt alebo syr, alebo sunku!!!!!! S tymi bezl. kolacikmi v obchodoch mame este asi daleko! Ja to este riesim tak ze skoro vzdy mam pri sebe v kabelke nieco bezlepkove, krajec chleba, kolac, susienku alebo pod. Prajem ti vela stastia pri hladani potravin a dobre nervy Vlada

napísal:

používateľ:

Systém

pridané:

08:48 22.9.2005

Môj syn má 7-rokov, ako to vysvetltť jemu,že na oslavách sa všetci napchávajú koláčikmi a on nie??? Musíš sa s dcérou veľa rozprávať.Ak ste z Bratislavy alebo okolia,príďte na niektoré stretnutie Združenia celiakov ,aby zistila,že nieje na svete jediná .Ak má vzťah k deťom,môže pomôcť pri organizácii rôznych akcii pre naše menšie bezlepkové deti/ Mikuláš ,tábor/ Aj medzi 16-ročnými máme kamarátstva. Buď tvojej dcére oporou,aj keď si potajomky poplačeš,snaž sa jej vysvetiť,že keď dodržuje diétu je vlastne zdravá,a môže žiť a športovať ako ostatní. Prajem veľa šťastných dní.

napísal:

používateľ:

Systém

pridané:

08:56 22.9.2005

Plne súhlasím s týmto príspevkom-tiež mám malé dieťa a učím ho,čo môže a čo nie. Ovocie,zelenina,jogurty sú v obchodoch a bez krajca chleba v kabelke ani z domu nejdeme.Naozaj skús to Združenie celiakov-kontakt nájdeš niekde na tejto stránke a v novembri sa chystá stretnutie aj s predajom bzl.výrobkov a to si pochutná!! Aj mamičky sa povzbudia a vymenia si skúsenosti.

napísal:

používateľ:

Systém

pridané:

09:35 22.9.2005

Ahoj, presne viem o com hovoris. Mne zacala depresia az po tom, co mi zistili alergiu na bielkovinu kravskeho mlieka i na soju. Dovtedy som doslova zila na sojovych jogurtoch ALA, Tofu, seitane, tempehu, obycajnych kravskych jogurtoch, syroch, Acidku...takze v pripade, ze nemate co dat do ust, cokolvek mliecne Vas zachrani (napr. ja som si kupovala vzdy take male mliecko so slamkou + banan + cokolvek od Celihope - tycinky, piskoty). Teraz je to uz horsie, ale stale sa da... napr. v zime riesim veceru kupou pecenych gastanov alebo zemiakov zo stankov v meste, alebo ovocia, alebo cipsami (tie zacharnuju mnohych z nas). Najidealnejsie mat stale nieco od rana so sebou zabalene. Co treba asi robit ako prvorade je, ze Vas nesmie "prepadnut hlad". Treba si proste jedlo naplanovat vopred a najest sa napr. na obed tak, aby cloveku stacila improvizovana vecera. U mna to sposobuje, ze doslova jem casto aj vtedy, ked hladna nie som, ale zabranujem tym nahlym prihodam hladu v meste alebo v divadle, kde by som si uz nemala co zajest. Vedie to obcas k prejedaniu, co nie je dobre, ale vzdy lepsie ako porusit dietu. Ozaj, este ma zachranuju hranolky v McDonalde, ale byva mi po nich zle - aj ked tvrdia, ze lepkove nie su. Aha, este ma napadlo, ze najlepsie co poznam na zasytenie hladu su vynikajuce kolaciky od firmy AMAI - najma linecke kolieska, alebo pernik. Tie som jedla aj na dovolenke kazdy den a vyborne vydrzali. Inac, v najhorsom by si mohla kupit aj cokoladu, tu napr. ja nemozem tiez. Tak drzim palce!!!!

napísal:

používateľ:

Systém

pridané:

10:27 22.9.2005

milá pani, celiakia mi bola zistená pred 11/2 v 31 rokoch,okrem lepku nemôžem mliečne, sójové výrobky niektoré druhy zeleniny a ovocia, sezam atď. Mne na najedenie jeden koloáčik alebo hranolky z Mcdonaldu nestačia (32 ročný muž sa musí inák jedávať) , mám 91 kg a mám čo robiť s toho mála jedla čo môžem, aby som si váhu udržal a nezmenil sa na chudú trosku. Z tohto pohľadu Váš problém pripadá prehnaný, vaša dcéra je mladá tak že,si ľahšie navikne na dietu a okrem toho môže všetko jesť (samozrejme okrem lepku), tak že, budte radi že na tom nieste ešte horšie, lebo verte že sú taký ktorý by s vami menili. F.R.

napísal:

používateľ:

Systém

pridané:

11:34 22.9.2005

Milý F.R. Každý sme na tom rovnako, celkiakia nie je pre nikoho ľahká, ani navykanie si, ani žitie s ňou. Nezáleží na veku a určite nemôžeme posudzovať, že má s tým niekto "prehnaný problém"!!! Tá pani by tu asi nepísala, keby bolo všetko v pohode... zuza

napísal:

používateľ:

Systém

pridané:

14:37 22.9.2005

Veľmi dobre poznám túto situáciu. Syn začal držať bzl.diétu v 17 rokoch, v období keď najviac potreboval jesť. Teraz má 21 rokov a stále sa s tým nevie úplne zmieriť. Chodí na VŠ , vyučovanie má niekedy celý deň do večera s krátkou prestávkou. Všetci spolužiaci si nosia buchty, vianočky a pod. Tým, že začal s diétou až v 17 rokoch pozná chuť týchto výrobkov a veľmi mu idú na chuť. Kým bol doma /teraz je na internáte/ až tak to nepociťoval, lebo v podstate sme sa prispôsobili všetci. Prestala som vypekať a variť také jedlá, ktoré nemôže. Teraz si nosí len ovocie, sladkosti a jogurt. Ale je to málo ako celodenná strava. Poriadne sa môže niektoré dni najesť až vtedy keď príde na internát. S pozdravom Magda.l

napísal:

používateľ:

Systém

pridané:

16:47 22.9.2005

Mili F.R, ti si taki svetovi, ze ti ta gramatyka nejak uchadza... este, ze v slove lepok nie je tvrde i, nemas nahodou alergiu aj na slovencinu? anonim

napísal:

používateľ:

Systém

pridané:

19:37 22.9.2005

V anglicku v tescu mali pult z bezl. vyrob. boli tam vynikajuce peciva(lepsie nez lepkove) aj sladke aj slane a k tomu aspon 5 druhov salatov ktore som mohla. Ked som sa vratila do BA tiez som sa citila ako vyvrhel aj ked pred tym som sa s tym uz ako tak zmierila. Mozno drasticke riesenie...ale ma 16 a cely zivot pred sebou...na zapade by jej bolo lepsie

napísal:

používateľ:

maja26

pridané:

19:45 22.9.2005

naša dcérka má 2,5 roka. je na diete necelý rok. začiatky boli veľmi ťažké, tak ako asi u každého. nakoľko sme s manželom podnikatelia, veľmi často cestujeme a obe deti /syn 4 roky - len intolerancia laktozy/ s nami. hypermarkety boli vzdy nase "jedalne" ale vzdy sme nieco vybrali. český pribináčik, jogobellový jogurt, ALA soj. jogurt, kukuričné chrumky, chipsy, ementál, kukuričné chlebiky, primulky /polystyrenový chlieb s náplňou/ alebo podobné "odrody", džusiky, minerálky, sladkosti CELI HOPE - teraz je to uz raj, burizony, cukriky.... su to dost dobre nahrady. bolo to ťažké ale vždy sme jej povedali že to je pre nu ŠTIPLAVE a bolelo by ju brusko...a bolo to. tie bolesti nechce zažit, hoci je mala..veľmi dobre si na ne pamata. dokonca stojime pri rozkoch a spyta sa TIETO MOZEM? a ja jej odpoviem, ze ked prideme domov, upeciem jej. uspokoji sa. ked chodime na cesty, vždy jej urobim mafiny alebo bábovku, alebo len piskot.cesto vylejem na plech a nakrajam na paličky - vola to TRHANEC a pod. myslim ze v hypermarketoch sa vždy dá niečo kúpiť. syn zase može rožok ale nikdy nie jogurt a akosi si to nezávidia. treba len mať trpezlivosť...staršie deti su väčšie starosti. držim ti palce, ak niečo budeš potrebovať kľudne napíš. ahoj

napísal:

používateľ:

Systém

pridané:

04:51 23.9.2005

Som preds. ligy v Trnave a už 20 rokov mám podobné problémy s ktorými som sa musela zmieriť. A to sa netýka iba obchodov ale aj rôznych kult.podujatí, akcií v podniku, kde ona -myslím bude mať podobný problém lebo an sedeniach si bude musieť dohodnuť alebo vybaerať z jedálnička. Myslím však že je to skôr problém nášho trhu lebo ja som po skončení vysokej bola v Paríži a bývala vo vysokošk.internáte a už vtedy som tam tento problém nemala. Bežne mi na raňajky-obed-večeru ponúkli bezl.stravu a nikto sa tomu nedivil ako u nás ked si chcete pri posedení s priateľmi po skončení kult.podujatia objednať niečo na jedenie. Viera

napísal:

používateľ:

Systém

pridané:

07:19 23.9.2005

Mám 54 rokov a už 12 rok žijem z prísnou bezlepkovou diétou. Azda som výnimočný, ale keď mi primár kožného oddelenia onoho času vyslovil diagnózu, ja som jasal - totiť, očakával som horšiu, fatálnu. Jedno si treba uvedomiť. Život krásny - aj ten bezlepkový - iba je potrebné reálne pochopiť, že máme (máme) určité obmedzenia, s ktorými musíme žiť a vyrovnať sa s nimi. Nejde len o boj pri získavaní stravy, ale aj proti hlúposti! Častokrát sa stretávam s nepochopením: ako to je možné, že nemôžete jesť chlieb? Dobre, pripravíme vám rezeň bez múky, ale strúhanku hádam môžete? ... a mohol by som pokračovať donekonečna. Potom tie kódy - čo sú to "zahusťovadlá - doplnky" a pod. človek nikdy nevie, ešte dobre, že som krátkozraký a teda bez okuliarov dokážem prečítať mikroskopické písmená na obaloch. Ťažkopádna je aj naša legislatíva, lebo nedokáže prinútiť výrobcov k jasným označeniam - česť výnimkám! Samozrejme, nájdeme často aj pochopenie, ale spoločnosť musí sa vyrovnať s tým, že je nás stále viac - presnejšie, lepšie sa diagnostikuje (veď aj mňa liečili desiatky rokov na "ekzém"), naša sila musí rásť, a ak to konzumní producenti nepochopia, tak nás, ako odberateľov strácajú. Ja presadzujem jednu filozofiu - všade a vždy tvrdo žiadam právo získať bezlepkovú stravu - či už vo verejnom stravovaní, tak aj na služobných cestách, zájazdoch a pod. Sme predsa rozvnoprávní občania Slovenskej republiky a Európskej únie a teda nie sme povinní prijímať pokorne obmedzenie len pre nevzdelanosť, obmedznenosť, pohodlnosť a ostatné chabé ľudské vlastnosti, ktoré nedokážu tolerovať osobitosti nášho postavenia. János s ďalekého juhovýchodu (z pohľadu Bratislavy)

napísal:

používateľ:

Systém

pridané:

11:48 23.9.2005

Plne súhlasím s Jánosom. Mne zistili celiakiu v 15 rokoch a nemala som žiaden problém, lebo prestali bolesti brucha a postupom času aj ostatné zdravotné problémy a v podstate ten život bol potom krajší a bezproblémovejší aj keď to s tou stavou nebolo ružové (pred pár rokmi sme o bzlp. keksíkoch a upečenom chlebe v obchode mohli iba snívať). Hlavné bolo a aj je, že sa cítim fit a nemusím pendlovať medzi lekármi-špecialistami bez výsledku. Je pravda, že z času na čas na mňa doľahne splín a aj si v obchode alebo v reštike si poplačem .. väčšinou to býva z dôvodu pocitu hladu. Ako tu už bolo napísané, treba mať vždy niečo malé na prehryznutie po ruke. Ja napríklad v mojej kabelke vždy nosím minimálne 3 keksy Celi Hope a keď sa chystaám na dlhšiu cestu, nesmú chýbať obložené chlebíky a balík ryžových alebo kukuričných chlebíkov, prípadne nejaký syr alebo klobáska. S pozdravom Suzann

napísal:

používateľ:

Systém

pridané:

12:13 23.9.2005

Ahoj Janos, velmi pekne si to napisal!!!! Ja sa snazim taktiez o nemozne - vysvetlovat donekonecna v restauraciach, jedalnach a pod. Dokonca ked letis lietadlom, mas narok na bezl. stravu. Tu som napr. ohlasila v jednej cestovke pred mojim odletom do Grecka. Zial vysledok bol nulovy a nikdo nevedel, ze takato strava bola objednana. Hoci som sa dodatocne stazovala, od tejto cestovky mi neprislo ziadne vyrozumenie. Treba bojovat dalej!!! drzim palce

napísal:

používateľ:

Systém

pridané:

16:22 23.9.2005

Nemám skúsenosti so životom na internáte a bzl.diétou ale niekde som čítala,že študent má na intráku pekáreň a aspoň ten chlieb má čerstvý ,alebo nosia trvanlivý chlieb.Ak je v Bratislave ,môže si objednať chlieb z Viedenských pekárni. Veď nemôže celý deň nejesť.Dúfam,že Vám moja rada aspoň trochu pomôže.

napísal:

používateľ:

ĽUBA

pridané:

08:18 26.9.2005

Mne zistili celiakiu v 32 rokoch. Zistili mi ju veľmi rýchlo a veľmi zvláštne, išla som si dať predpísať ortopedické vložky a moja ortopédka chcela pre kôli bolestiam nôh aj môj krvný obraz. Hneď mi volala moja obvodná lekárka, aby som ihneď k nej prišla, lebo podľa výsledkov trpím anémiou. mala som taký nízky hemoglobín a obsah železa, že som podľa hematológov nemala ani vstávať z postele a mala som odpadávať na každom kroku. A to som pravidelne behávala. Absolvovala som všetky možné vyšetrenia. Už som aj mala z toho nervy, chodiť po všetkých tých doktoroch, už som si začala namýšľať rôzne choroby. Mám totiž hypochondrické sklony ak som často v nemocničnom prostredí. Ale už po prvých krvných výsledkoch mi môj gastrák povedal, že má podozrenie na celiakiu. Tá sa po biopsii skutočne potvrdila. Najprv som si povedala, že zomriem od hladu. Ale keďže máme v rodine cukrovku a aj štítnu žľazu, tak som si povedala, že som dopadla celkom dobre. A nemám ani alergiu na laktózu. Veľmi sa u mňa zmenil pohľad na jedlo. Od toho momentu, keď mi lekár povedal diagnózu, tak som nezjedla nič čo by obsahovalo lepok. Teda vedome. Samozrejme som v začiakoch robila chyby. Samozrejme, že chodím do cukrárne obdivovať zákusky ako nejaký úchylák. Ale nikdy si ich nedám. Beriem to tak, že "KUS ŽVANCA" mi za tie všetky komplikácie nestojí. Určite aj tvoja dcára pocítila výrazné zlepšenie svojho stavu. Ja sa cítim ľahšia, nemám kŕče, nebolieva ma skoro vôbec hlava. Ja mám strašne rada KNUPSI, nosievam ich pri sebe. Pečenie chleba som doviedla skoro k dokonalosti. Ujedá mi z neho aj moja nebezlepková časť rodiny. Tvoja dcéra je v blbom pubertálnom veku. Ale to ju prejde a určite sa raz bude čudovať, že zo svojej "choroby" robila vedu. Diétu držíme preto, lebo chceme. Je to naša voľba. Nik nás nenútil, len nám ju odporúčil lekár. Prajem tvojej dcére veľa síl. A podľa hesla "NEŽIJEME PRETO ABY SME JEDLI, ALE JEME PRETO ABY SME ŽILI". ĽUBA

napísal:

používateľ:

Systém

pridané:

10:45 26.9.2005

ahoj, celiakiu mi zistili pred dvoma rokmi a to ako 28-ročnej. Po prvom šoku som bola rada že je to "len" celiakia. Pri všetkých tých chorobách ktoré dnes vo svete sú je to stále ešte dobré. Všetci čo tu píšete sa len sťažujete na to že na trhu je nedostatok všetkého a čo takto skúsiť niečo sami? Mne diagnozu povedali tesne pred vianocami a po prvom šoku čo budem piesť na viance som nakoniec upiekla desať druhov a chutili celej rodine niektoré dokonca viac ako normálne. Na vianoce sme mali aj medovníky aj vanilkové rožky aj všetko čo má byť. Chlieb som najprv kupovala ale počase som ho nemohla ani vidieť tak si ho pečiem doma,kúpim deťom makovník a dostanem naň chuť tak si urobím bezlepkový dnes nie je problém zohnať recepty dokonca mám celú vlastnoručne nazbieranú "kuchársku knihu" takže všetkko ide len treba trošku chcieť a dať si tu námahu.Tak čo tak sa menej sťažovať a viac sa posnažiť. Nik sa o nás nepostará musíme sa sami. Pekný deň Y

napísal:

používateľ:

Systém

pridané:

11:17 26.9.2005

To je fajn Y a čo tak uverejniť pár vyskúšaných receptov? Nech si aj ostatní môžu niečo upiecť a spraviť si tak radosť. Veď táto stránka je tu na to. Okrem toho je určite obrovský rozdiel v tom, keď celiakiu zistia niekomu v puberte alebo v dospelom veku. Netreba preto odsudzovať správanie teenagerov s celiakiou. To im nepomôže ak sa im bude tvrdiť, že sa nemajú ľutovať a nie je to až také hrozné. Treba im hlavne ukázať, že sa dá táto dieta zvládnuť a je množstvo spôsobov na prestravovanie. Pravdaže najväčšia záťaž je na rodičoch, pretože vyhovieť chuti puberťáka je zložité. Viem o čom hovorím, lebo mne zistili celiakiu v 15 rokoch a aj ja som mamu znechucovala kyslými ksichtami a krčením nosom nad jedlom alebo koláčom, s ktorým sa vytrápila. Myslím, že ona preplakala viacej času ako ja. Preto držím všetkým rodičom puberťákov s celiakiou palce a prajem im hlavne pevné nervy. S pozdravom Suzann

napísal:

používateľ:

Systém

pridané:

12:55 26.9.2005

ahojte, ja nikoho neodsudzujem a hlavne nie deti v puberte pretože aj ja mám deti a čaká ma to tiež len tým že budem v šoku vždy ked mám ísť s detmi do obchodu nepomôžem ani im a ani sebe.Tým,že ukážeme svoju bezmocnosť im skôr ubližujeme a pripadaju si na obtiaž čo vôbec žiaden rodič tak nevníma. Aj ja držím palce všetkým celiatikom ale prvý krok ako sa cítiť lepšie je naučiť sa stým žiť. Čo sa týka receptou rada sa podelím z hocikým ale prevažnú časť mám práve z tejto stránky a z českých www.coeliac.cz,www.celiac.cz ak si pozrieš staršie príspevky nájdeš tam kopec veľmi dobrých receptov,ktoré si môžeš vylepšovať podľa svojej chuti S pozdravom Y

napísal:

používateľ:

Systém

pridané:

14:25 27.9.2005

Moja dcéra žije hlavne na salámoch. Samozrejme, tých najdrahších, najlepšie maďarských. Tie človek nájde v každom supermarkete. Nie je to ideálne, ale čo s masožravcom? Tak my riešime náhly hlad. Samozrejme jedáva aj chlieb a zeleninu, ale ako prvá pomoc to celkom ujde. Len to ide dosť do peňazí. Ale čo nejde pri tejto diéte? E.

napísal:

používateľ:

Systém

pridané:

15:20 27.9.2005

Prečo kupovať maďarské salámy, keď aj slovenský výrobcovia robia salámy vhodné pre celiakov? Dokonca aj s označdním preškrtnutého klasu a o polovicu lacnejšie.

napísal:

používateľ:

Systém

pridané:

18:23 27.9.2005

Ahojte, ked citam prispevky tak sa mi paci ako sa pekne vsetci rozpisali, ake madarske salamy kupujete a slovenske lacnejsie, ked mne moja osetrujuca lekarka zakazala a trva na tom nejest mäsove vyrobky, len ked tak raz za cas moravske mäso. Yvona

napísal:

používateľ:

Systém

pridané:

21:32 27.9.2005

Dobrý večer, předem říkám, že jsem ředitel společnosti, která dováží a distribuuje BLP v ČR i SR, nicméně nechci, aby můj příspěvek byl braný jako reklama. Pokud ano, prosím o odstranění. Ale k věci. 17.9.2005 jsme se účastnili setkání celiaků v Brně, kde mnozí z vás jistě také byli. Setkání se účastnil také pán, odpovědný za nákup v řetězci Globus. Zastavil se i u nás a protože se představil jako zástupce tohoto řetězce, diskutovali jsme spolu na toto téma. Řetězce berou bezlepkové potraviny jako doplňkový sortiment - jako doplňkovou službu části veřejnosti. Naprosto je nezajímá, že pro vás(nás) bezlepkáře jsou BLP stejným "doplňkem" jako pro zdravé lidi každodenní chleba, těstoviny, apod. Nezajímá je, že konzumace běžných potravin znamená zdravotní potíže a mnohdy i degradaci lidské důstojnosti. Podle slov zmíněného zástupce řetězce Globus nebudou na BLP uplatňovány marže jako u běžných potravin) tak, aby byla zachována cenová dostupnost. Bude zajímavé sledovat, v jaké míře to bude pravda v reálu. V blízké době má být vytipováno několik BLP výrobků, které budou nasazeny ve vybraných hypermarketech a bude se několik měsíců sledovat zájem o ně a jejich prodejnost. Na základě výsledků tohoto průzkumu se v jisté míře budou BLP výrobky prodávat běžně. Nikdy ale neuvidíte BLP výrobky v takové míře jako běžné potraviny. Vždy se bude jednat o omezený sortiment - vždyť je to podle hypermarketů doplňkový sortiment a služba menšině (hmmmm, kam zasílat děkovné dopisy?). Nicméně pozitivní je každý krok. Kdo ví, možná to pohne i s prodejci zdravé výživy, u kterých mnohdy zůstává až rozum stát nad tím, co jsou schopni pronést. Naprostá neznalost problému BLP a celiakie je pak víc než zřejmá. Uvedu jeden z nejčerstvějších případů. Nejmenovaná majitelka prodejny zdravé výživa z okresního města nedaleko od Brna si vyžádala nabídku. Po týdnu jsme ji oslovili s dotazem, jak se jí nabízený sortiment pozdával atd. Reakce? Cituji: "U nás se BLP výrobky neprodávají. Mám tu už několik měsíců jedny trojhránky a ještě se neprodaly. Ani sem bezlepkáři nechodí". Taky si říkáte, co se jí má vlastně prodávat? Nebo jak dlouho by vydržela živit se trojhránky? Zda by trojhránky snídala, obědvala, večeřela? Proč a pro co by tam vlastně bezlepkáři chodili? Věřte, že nejde o vyjímečnou reakci takového obchodníka. A tak ať si myslím cokoli o řetězcích a o tom, co jsem od zástupce Globusu slyšel, jsem vděčný i za tu zmiňovanou "službu veřejnosti" a doufám (nebo spíš věřím?), že to zase o krok blíž posune BLP výrobky k nám bezlepkářům, přispěje ke snížení finančního zatížení a rozšíření nabízeného sortimentu. S přáním všeho dobrého Ivan T. Bulla, ředitel společnosti allexx.com, s.r.o.

napísal:

používateľ:

Systém

pridané:

06:10 1.10.2005

Pak nezbývá než vyměnit lékařku. Mně v roce 1994 doktoři po diagnostikování cukrovky řekli, že nesmím téměř nic, musím si píchat inzulín 6x denně, každé jídlo přesně odvažovat a plnit nějaká další nařízení, ze kterých vyplývalo to, že jsem trpěl (doslova) neustále hladem. O šest let později mi jiná lékařka řekla, že je to nesmysl, píchat inzulín stačí x denně, můžu jíst téměř vše - pouze s rozumem a pokud mi porce jídla nestačí a trpím hladem, pak ať se najím tak, abych hlad neměl a přizpůsobil tomu dávky inzulínu. Totéž se dá říct i o tém případu. Pokud ti doktorka přednese takový zákaz, pak je to jen alibismus, pramenící z její neznalosti. Pokud je uzenářský výrobek vyroben ze surovin a způsobem, respektujícím bezlepkovou dietu, pak není důvod se mu vyhýbat. Samozřejmě opět s rozumem - kilo tlačenky na snídani porazí i zdravého kanadského dřevorubce :) Ivan T. Bulla

napísal:

používateľ:

Systém

pridané:

19:14 29.1.2006

mam 27 rokov, tiez mam celiac, som na diete 5mes, tiez mam vela inych alergii. ovocie, ryby, orechy, mlieko, takze moja strava je velmi obmedzena. Tiez dostavam z toho depky. Momentalne zijem v usa, a vyber potravin je minimalny, sladkosti skoro ziadne. To co kozeram po slovenskych strankach co vy tam mate skoro placem. Jednoducho sa musime s tym zmierit, lebo sa nic ine nedsa robit. Prajem vam vsetkym vela zdravia. Erika